cukrovka
Blog

Prevencia vzniku cukrovky pomocou stravy

Diabetes mellitus, ľudovo nazývaný cukrovka, je závažné metabolické ochorenie, ktoré postihuje takmer 7% slovenskej populácie, čo je približne každý 15. Slovák. Mnohí sa mylne domnievajú, že toto ochorenie vzniká nadmernou konzumáciou cukru počas života. Hoci to môže vyplývať z názvu, problematika vzniku cukrovky je podstatne komplexnejšia. Organizmus nám navyše dáva niekoľko varovných signálov pred samotným prepuknutím ochorenia.

Čo je cukrovka a ako vzniká

Diabetes mellitus je chronické ochorenie zahŕňajúce skupinu metabolických porúch, ktorých príčinou je stav trvalej hyperglykémie, čiže zvýšenej hladiny krvného cukru nad 6 mmol/l glukózy v plazme. Tento jav je spojený s nedostatočným alebo absentujúcim vylučovaním inzulínu z pankreasu. Rovnako môže byť podmienený aj zníženým účinkom inzulínu, tzv. inzulínovou rezistenciou. V niektorých prípadoch môžu byť príčinou vzniku diabetu cirkulujúce protilátky, ktoré zabraňujú väzbe inzulínu na bunkové receptory.

cukrovka

Príznaky cukrovky

Trvalo zvýšená hladiny cukru v krvi má nepriaznivý vplyv na fungovanie orgánových štruktúr. Prebytočný cukor je z tela odstraňovaný močom bez využitia. Glukóza má však schopnosť viazať na seba vodu, preto u postihnutých pacientov dochádza k veľkým stratám tekutín práve močením. Sprievodným javom býva polydipsia – nadmerný smäd (gr. poly – mnoho, dipsia – smäd). Pacienti pociťujú únavu, suchosť úst a slizníc, sprievodným javom môže byť aj strata hmotnosti.

Ak tento stav pretrváva dlho, dochádza k porušeniu očí, obličiek, krvných ciev a srdca, poškodzovanie nervov (neuropatia) a zníženiu imunity voči infekčným ochoreniam. U detí môže dôjsť k spomaleniu rastu a vývoja.

Klasifikácia cukrovky

Vytvorenie objektívnej a jednoznačnej klasifikácie tohto ochorenia je náročné pre veľkú heterogenitu prejavov choroby. V roku 1997 prijala Americká asociácia diabetu klasifikáciu ochorenia, ktorá sa stala základom pre nové diagnostické kritériá. Zároveň pomohla nastaviť hraničné hodnoty glykémie  pri rôznych testoch.

Diabetes mellitus typ 1

Autoimunitné ochorenie, pri ktorom dochádza k deštrukcii B-buniek Langerhansových ostrovčekov pankreasu vplyvom protilátok prítomných v krvi. Prejavuje sa už v detskom alebo mladom veku, ale môže sa prejaviť aj v dospelosti. Bunky následne nie sú schopné syntetizovať inzulín a pacient je odkázaný na jeho podávanie z externých zdrojov. Deštrukciu môže spôsobovať súhra viacerých činiteľov, no tento typ cukrovky je charakteristický silnou genetickou záťažou. Pokiaľ teda jeden z rodičov trpí diabetom typu 1 je 25% pravdepodobnosť, že sa toto ochorenie prenesie aj na potomka.

Diabetes mellitus typ 2

Prejavuje sa u dospelých ľudí a je charakteristický inzulínovou rezistenciou. Ani relatívne zvýšenie množstva inzulínu v tomto prípade nepomáha, preto pri tomto type nie je účinná inzulínová terapia. Hyperglykémiu je možné znižovať úpravou stravy a perorálnymi antidiabetikami. Hoci je tento typ cukrovky rovnako podmienený genetickým základom, významnú úlohu v jeho prejave preberajú vonkajšie vplyvy, ako je obezita a nedostatok fyzickej aktivity. Nerovnováha medzi príjmom a spotrebou energie má za následok znížené využitie glukózy vo svalovom tkanive.

Gestačný diabetes mellitus

Prejavuje sa u žien počas tehotenstva. Môže byť spôsobený hormonálnou nerovnováhou, ktorá je pre toto obdobie príznačná. Aby cukrovka nemala vplyv na vývoj plodu, musí byť tehotná žena pod dôkladnou kontrolou. Nebezpečenstvo hrozí v tom, že plod môže z matkinej krvi dostávať väčšie množstvo glukózy, čo vedie k rýchlejšiemu rastu alebo malformácii plodu. V prípade, že matka bola pred počatím zdravá, ide o pravý gestačný diabetes, ktorého príznaky môžu po pôrode zmiznúť. U niektorých matiek môže však cukrovka pokračovať aj po pôrode. Tieto bývajú štandardne ďalej pod lekárskym dohľadom.

cukrovka

Prečítajte si viac o správnom stravovaní počas tehotenstva.

Iné špecifické typy diabetu

Tieto typy bývajú sprievodným javom rôznej medikamentóznej liečby alebo sú podmienené genetickými defektmi B-buniek Langerhansových  ostrovčekov na mitochondriálnej úrovni.

Výpočet rizika vzniku diabetu 2. typu

Či vám hrozí riziko vzniku cukrovky si môžete jednoducho stanoviť pomocou diabetes risk score. Tento systém vypracovali škandinávski vedci. Pre jeho stanovenie sa počas obdobia 10 rokov sledovala vzorka približne 5000 respondentov vo veku 35-64 rokov. Výsledky skóre sa môžu pohybovať od 0-20, pričom za rizikové pre vznik diabetu sa považuje už skóre od 9 a vyššie.

Charakteristika pacientaPočet bodov
Vek 45-542
Vek 55-643
BMI 25-301
BMI > 303
Obvod pásu: muži 94-102 cm, ženy 80-88 cm3
Obvod pásu: muži > 102cm, ženy > 88 cm4
Užívanie liekov na vysoký krvný tlak2
Hyperglykémia v anamnéze5
Fyzická aktivita menej ako 4 hodiny týždenne2
Menej, než každodenný príjem ovocia a zeleniny1

Skóre: 0-8 takmer žiadne riziko vzniku diabetu

            9-12 mierne riziko vzniku

            13-20 výrazné riziko vzniku

Dietologické opatrenia v prevencii vzniku diabetu 2. typu

Zabránenie vzniku obezity prípadne jej redukcia o 5-10%

Obezita je stav, ktorý sa dá pomocou indexu BMI (index telesnej hmotnosti) definovať pomocou hodnoty 30 a vyššie. Zdravé BMI by sa malo pohybovať okolo hodnoty 25. Kedysi sa odporúčalo obéznym pacientom zredukovať svoju hmotnosť čo možno najviac. Aktuálne poznatky však odporúčajú skôr miernejší prístup a miernejšiu redukciu v rozmedzí 5-10% hmotnosti, ktorý je pre pacienta viac reálny. Táto tzv. mierna redukcia hmotnosti môže znižovať výskyt diabetu až o polovicu.

Zníženie príjmu nasýtených (saturovaných) tukov a transmastných kyselín

Pojem saturované tuky označuje všetky typy tukov, ktoré sa pri izbovej teplote nachádzajú v tuhom skupenstve. Jedná sa prevažne o živočíšne typy tukov ako je maslo, masť a loj, ale aj tuky tropických rastlín ako kokosový a palmový tuk. Vo veľkej miere sú tieto typy tukov odsudzované pre ich zdraviu škodlivé účinky. Pokladajú sa za pôvodcov vzniku aterosklerózy a organizmus má tendenciu ich primárne ukladať do svojich zásob. Môžu byť teda zodpovedné aj za priberanie. Ich škodlivosť je však predmetom na samostatnú úvahu, pretože pre organizmus majú aj prospešné účinky, pokiaľ sa konzumujú s mierou.

Transmastné kyseliny sú typom tukov, ktoré by sa v našom jedálničku nemali radšej vyskytovať vôbec. Vznikajú najmä tepelnou úpravou nenasýtených mastných kyselín pri vysokých teplotách a pri hydrogenácii rastlinných olejov. Telo takéto typy tukov nedokáže metabolizovať. Následne môžu byť zodpovedné za vznik systémového zápalu, inzulínovú rezistenciu a napomáhajú ukladaniu tuku vo viscerálnej oblasti (tuk okolo brucha a vnútorných orgánov). Nájdeme ich najmä v margarínoch, fast foode, sušienkach a sladkostiach.

Zníženie príjmu druhotne spracovaného mäsa

Mnoho rokov sa tvrdilo, že príjem bielkovín nemá na výskyt cukrovky 2. typu žiaden vplyv. To naozaj platí u bielkovín rastlinného pôvodu. Zložitejšie je to ale pri mäse a iných živočíšnych bielkovinách. Mäso samo o sebe nie je zdrojom takmer žiadnych sacharidov, ktoré by významne ovplyvňovali hladiny glykémie. Problém nastáva, keď sa v strave nachádza väčšie množstvo tzv. sekundárne spracovaného mäsa (údeniny, paštéty, sekaná, hamburgery). Priemyselným spracovaním týchto výrobkov dochádza k zmene obsahu výživných látok. Pokiaľ si nesledujeme kvalitu kupovaných výrobkov, môže sa nám stať, že do tela dostaneme veľké množstvo nekvalitných surovín a konzervantov. Riziko vzniku diabetu stúpa priamo úmerne častosti konzumácia takýchto produktov.

Zvýšenie príjmu polynenasýtených mastných kyselín

Kým nasýtené mastné kyseliny v molekule neobsahujú žiadnu dvojitú väzbu, nenasýtené mastné kyseliny obsahujú buď jednu dvojitou väzbu (mononenasýtené) alebo viacero dvojitých väzieb (polynenasýtené) v molekule. Niektoré z polynenasýtených mastných kyselín sú esenciálne, to znamená, že telo si ich nedokáže samo vytvoriť, preto ich človek musí prijímať v strave. Pozornosť by sme mali venovať najmä polynenasýteným kyselinám z radu omega-3, ktoré nie sú v našej stave dostatočne zastúpené. Nenasýtené mastné kyseliny sa nachádzajú najmä v rybách, semenách olejnatých plodín, orechoch, rastlinných olejoch a tukoch z nich vyrobených.

Zvýšenie konzumácie komplexných sacharidov (vláknina)

Na základe analýzy dát z rozsiahlej štúdie Women´s Health Study sa potvrdili domnienky, že konzumácia cukru nemá na vznik cukrovky žiaden významný vplyv. Cukor, ako taký, má však nepriaznivý vplyv na vznik obezity, čo môže následne viesť k rozvoju diabetu. Preto, hoci nie je primárnym faktorom vzniku ochorenia, čiastočne sa na ňom podieľať môže. Významným preventívnym typom sacharidu sa však ukázala byť vláknina. Jej dostatočná konzumácia znižuje riziko vzniku diabetu až o 60%. Optimálny príjem vlákniny je pre ženy okolo 25 g denne a pre mužov 35 g denne. Štúdie však naznačujú, že na Slovensku sa príjem vlákniny pohybuje výrazne pod odporúčanými normami. Cennými zdrojmi sú potraviny rastlinného pôvodu, najmä ovocie a zelenina, obilniny, strukoviny. V prípade prevencie vzniku diabetu sa  neodporúča konzumovať príliš veľké množstvá celozrnných potravín pre ich nevhodne vysoký glykemický index.

Použitá literatúra:

Keresteš a kol. – Zdravie a výživa ľudí, 2011

Zachar – Výživa človeka 1., 2008

Svačina a kol. – Dietológia pre lekárov, farmaceutov, zdravotné sestry a nutričných terapeutov, 2013

Združenie pre zdravie a výživu

Zdroj foto: pixabay.com

You may also like...

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *